22. marca 2018

Dočkáme sa jari ? Maľujem ďalej.

Keď došlo trochu jarnejšie počasie a všade písali že prišla jar, tak ja som si povedala, veď ešte nebola ani zima. 
Ale teraz v sobotu tu na východ prišla poriadna fujavica, ešte aj dnes je v záhrade plno snehu.
Už sú bahniatka na strome, chcela som si urobiť jarný venček, ale podľa mňa je ešte skoro..... 
Môj vyschnutý eucalyptusový venček zasypal sneh.



       ******************************************

 Na parkovisku som zaparkovala pred opadanými konárikmi. Zaujali ma tie srdiečkové tvary. A tie znaky v tých srdiečkach ako keby tam boli nejaké diamantíky.


*********************************
Maľujem ďalej, ani neviem prečo a neviem ani načo - BIELY KOCÚR. 
Je trochu nahnevaný a vážny.  
Naživo je krajší ako všeobecne všetky maľby, fotka je fotka. 


Nazvala som ho Kazisvet nahnevaný  70 x 50 cm

     
***********************
Dostala som od dcéry objednávku na renováciu kresla.  Kreslo by malo mať drevené opierky na ruky a malo by mať poťah zo škótskej modrej kocky.  Ja vravím,  že Halabala v škótskej kocke.                                                              Niečo ako toto. 



                                        Idem hľadať nejaké kreslo na internete.

Chvalabohu dnes už krásne svieti slniečko a verím že sa už konečne dočkáme tepla.

Krásny deň prajem.

12. marca 2018

RENOVÁCIA STAREJ KOMÓDY


Renovácia KOMODY ALEBO TOALETNEJ SKRINKY,  je na svete. 

Vymyslela som si  machovo- zeleno tyrkysovú farbu.  V špecializovaných obchodoch na farby  nevedeli, čo je kriedová farba, ešte že ma napadol Hornbach. Chcela som farbu hneď a už aj.
Mali jeden druh, pár odtieňov, ale ja som potrebovala tmavší odtieň.
Aké bolo moje prekvapenie, oni mi namiešajú odtieň, aký chcem. 


Takže mám všetko, poďme na to. 


Dakedy mám z toho taký divný pocit, že ničím históriu,
ale nikto tú skrinku nechcel, mala skončiť na ohni?
Toto celé zbrúsiť, čo s popraskanou politúrou, čo s tým detailom na dverách,
 naozaj ostáva iba niečím natrieť.

Maľovala som štetcom, nie valčekom ako zvyknem. Nechcela som, aby dubová skrinka vyzerala ako nastriekaná drevotrieska.  Chcela som, aby bolo vidno drevo. Farba skrinky je trochu viac do zelena, ako su odtiene na fotke.
Mala som malú 375 g plechovku farby, ale aj keď som to natrela 2-3 krát, spotrebovala som niečo viac ako 1/3. Farba je hustá, dobre drží a dobre kryje.



Na konci som navoskovala celú skrinka. Našla som ešte zvyšky tmavého vosku, ten som použila na vrchnú drevenú časť.





Hosťovské izby, bývalé detské izby dcér sa podľa môjho manžela menia na múzeum, alebo skladište starého nábytku.
Muži nemajú radi zmeny, máloktorý muž má rád  takúto divočinu, myslím prúžkovanú komodu, tyrkysovú skrinku atď. Majú radi klasiku.
Môj nie je výnimka, ale akceptuje môj vkus, moje tvorenie-hobby, aj keď sem tam šomre.

Aj ja som si trochu na tú skrinku musela zvyknúť.

 Krásny deň Vám prajem.

26. februára 2018

NEJAKÉ MENŠIE RENOVÁCIE - NUDA NA BLOGU


                   Kamoška mi včera vraví, čo sa deje ? - NEJAKÁ NUDA JE NA BLOGU !!!!
 Kde čo porábam, ale dávať to na blog všetko nemusím a nemám čas po práci natiahnuť fotky do príspevku a pekne to naaranžovať, odfotiť a.....  veď to poznáte. A polovica nie je ešte úplne hotová, chce to ešte nejaké zmeny.

Rozhodla som sa, že pár vecí by som mohla uverejniť.

 Do hornej pracovne som si odniesla veľkú TABURETKU z obývačky.
Keď hore niečo majstrujem, tak sem tam si sadnem k TV, vyložím nohy, lenže som doteraz tam mala sklenený stôl..... Manžel taburetku používal niekoľko rokov, poťah špinavý, gombíky odpadnuté, celú taburetku som skrývala pod dekou.  
Tak som dokúpila sivý umelý zamat a celú som ju prečalúnila.




    Nešťastné KRESLO.  
Zatiaľ som ho druhý krát neprečalúnila, natrela som rúčky čiernou farbou a zistila, že farba čo som kúpila je vlastne GRAFIT,  preto bolo škaredé sivo-hnedé, tak som ho ešte navoskovala čiernym  voskom a putovalo do dcérinej študovne. 
Verím tomu,  že jeho čas ešte príde a dovtedy budem vymýšľať,
 pokiaľ si nepoviem, teraz je to ono.



Raz večer, keď som bola na pošte v obchoďáku, išla som sa len tak pokochať do obchodu kde predávajú starodávny anglický nábytok, ale naozaj len sa tak popozerať.  Do obchodu som vošla 17 minút pred záverečnou, ale mi rovno povedali, že od zajtra už nič nebude, obchod je v likvidácii,  keď niečo chcem, že sa mám rozhodnúť teraz a hneď. 
Tak som sa zo slušnosti spýtala na cenu skrinky a tá mi vyrazila dych. Také lacné a táto koľko a táto koľko. Kúpila som 3 najmenej zničené skrinky, zvyšok už bol naozaj v žalostnom stave.


Táto skrinka ma zaujala ako prvá. Pod  TV som mala sklenený čierny stolík, bol nízky, všetko otvorené, samý prach.
Túto skrinku  pravdepodobne nebudem prerábať, páči sa mi tak ako je.

Hneď vedľa nej bol takýto stolík,  vrch je dosť poškrabaný, ani neviem či sa to dá zbrúsiť.
Páčilo by sa mi to, v bielej farbe pod umývadlo.  Zatiaľ je v hosťovskej ako toaletný stolík.
Pôvodný stolík mal zrkadlo, je tam ešte stojan. 

Najviac som bola nadšená touto skrinkou, v tom obchode tak narýchlo som videla iba tie art-deco znaky na dvierkách, nevidela som jemne popraskanú politúru na celej skrinke a už vôbec to, že dvierka nemali klúčik a sú zavreté.

Doma som zistila že: kozmetický stolík má zlomenú zadnú nohu a gramo-platňami  zakryli najväčšie škrabance.
Art-deco skrinke (
možno art-deco, tie nožičky sa mi ale ako art-deco nezdajúnefunguje zámok, nie je klúčik, dvierka zamknuté, čierne fľaky nie sú špina, ale asi pôvodná farba, je to taká 
nepekná vysoká OPACHA. V obchode som bola taká nadšená   :-(, doma ???? hrôza.
Na druhý deň sme ešte išli vyzdvihnúť tovar, bolo to také rýchle, že som si nič nevšimla.

Pridali zadarmo aj menšiu skrinku, asi sa jej chceli zbaviť. Nechcela som junepáčila sa mi, ale bola vzadu v aute, bolo ťažké ju z tade vytiahnúť.

Doma som mala len sivú farbu, tak som skrinku natrela, gombíky nastriekala strieborným sprejom a teraz čaká, čo s ňou bude ďalej, Ako som povedala kamoške, chýba jej NIEČO.  Iné úchytky, možno pridať farbu, Je taká suchá.
Zatiaľ je to všetko, farba na opachu už kúpená. Sama som zvedavá čo z nej bude.

Prajem krásny deň.

14. februára 2018

VZDELÁVAM SA - 😂 - kurz keramiky, maľovania a iné....


Po Vianociach a Novom roku sa nejako neviem rozbehnúť. Je to aj tým, že som začala chodiť na kurzy KERAMIKY.  Hľadala som kurz maľovania,
ale naďabila som na keramiku a vždy som si to chcela vyskúšať, tak prečo nie KERAMIKA.
Po prvej TROJHODINOVKE som bola taká unavená, že celý víkend som preleňošila. Nikdy som si nepredstavovala že točiť mištičky 3 hodiny je tak náročné :-)
Našla som si niečo,  čo by som si chcela do konca kurzu vyrobiť.


To sú tie viac-hrdlové vázy na konáriky. Keď to uvidel pán profesor z umeleckej školy, tak sa mu otvorili oči na pár sekúnd a potom rozmýšľal, ako by sa to dalo vyrobiť, ale videla som na ňom, že som si vymyslela poriadne náročnú hlúposť. Tak taká veľká sa nezmestí do pece, takže menšiu urobíme a menej hrdiel atď..... už sa mi to prestalo páčiť.
Večer keď som zaspávala, tak som si to v hlave prebrala a rozhodla som sa, že aspoň opravím lampy- že dorobím  ROZBITÉ KAMENE . Ten spodný kameň na 2 lampách sa rozbil.


Ďalší kurz som robila kamene, ešte sa to nafarbí, nie je to presne to isté, ale robila som 2 lampy, takže aspoň budú rovnaké. Na chalupu budú perfektné.


Ku koncu keď som videla kreativitu ostatných na kurze, tak som začala robiť  šiškovú vázu.
Pán profesor zase krútil hlavou, poradil postup a začala som. Za 1,5 hodinu som urobila základ a pár lupienkov a bol koniec hodiny. Zabalili sme to do igelitu a že budem pokračovať.



Za týždeň som si to zase rozmyslela :-), že škoda je 3 hodiny sa trápiť s niečím takým a človek ani nevie ako to dopadne, trochu som to upravila, ani NEVIEM ČO TO BUDE A NA ČO A KDE TO DÁM a robila som klasické mištičky a vázu som vzdala.




Stihla som ešte vyrobiť misku veľkú, nejaký pohárik,zaťovi popolník na cigary, ale až teraz som zistila, že vlastne nič som si poriadne nevyrobila.


*********************************************************
HURÁ NAŠLA SOM SI KURZ MAĽOVANIA

Náš pán učiteľ je ÍR, má za sebou  nejakú prestížnu  umeleckú vysokú školu, trochu mu menej rozumieme. Na kurze som bola 3 krát a pripadám si, ako keby som nikdy nedržala v ruke štetec. Páčia sa mi veci, ktoré sa učiteľovi nepáčia a opačne. Ešte neviem, či som na dobrom mieste. Zatiaľ  maľujeme pocity, sny,ale neviem či mi to ide. Máme maľovať oheň a keď ho namaľujem, patrične som na svoj oheň hrdá, tak sa ma spýta, čo horí?  Ja, že som nerozmýšľala na tom. Tak mám porozmýšľať.  Len porozmýšľať, nie namaľovať čo horí.
  TAK TOTO MI NEJDE.

************************
Medzitým som si odskočila pomôcť kamoške trochu redizajnovať (home staging) garsónku, ktorú prenajíma. V garsónke boli dosť výrazné farby, jedna stena krikľavo oranžová, druhá krikľavo zelená a chodba miš -maš. A peniaze?  Skoro nijaké.  Vymaľovali sme na bielo a jednu stenu sivou. (15,- € materiál ) Ušili sme poťahy na gauč (pevná látka, stála 0,99 € m, /10 metrov.). Sivá by sa mi viac páčila, ale za takú cenu nebola). Namaľovala som 2 abstraktné obrazy 1x 1,20 m, (ja tam vidím prírodu), miesto plátna výplň starých dvier, trochu s prasklinami, ale to nevadí, požičala som z domu obľúbenú chlpatú podušku, nafotili sme a za 2 dni sa garsónka prenajala.
Aj keď sme sa narobili, tak toto by sa mi páčilo robiť. 


Takto na fotkách nevidno ten rozdiel,  na živo je to o dosť krajšie.

*******************************

DNES IDEM NA KURZ VÝROBY MYDIEL.

Vždy tak trochu závidím dievčatám, čo si vedia vyrobiť sami pre seba mydielka.
VALENTÍNA oslávim s manželom až večer.



KRÁSNEHO VALENTÍNA PRAJEM.



















19. decembra 2017

Kabatik pre psíka - ED HARDY

Určite si pamätáte na značku ED HARDY,  dakedy to dosť letelo.  V tej dobe som si kúpila poťahy do auta, ktoré sú už od vtedy zničené a  táto značka už asi ani nie je IN.
Lenže ..... nevedela som nájsť  vianočné podušky. "Prekutrala" som všetky skrine, ale nechápem, nikde nie sú.


Ale našla som jeden "zabudnutý vianočný darček".
Bol tak zabudnutý, že ani to neviem, či som ho ja kúpila niekomu, alebo niekto mne.  Nevybalený obal na volant a ochranné obaly na bezpečnostné pásy tejto značky.  Čo teraz s tým?  Krásny čierny zamat podlepený tenučkým molitanom, na tom veľké tigrie hlavy.                     

                Čo sa dá zrecyklovať z tohoto?

               KABÁTIK PRE RUDKA.

Raz som dostala od kamošky kabátik pre psíka.  Kúpila ho v Paríži a je veľmi pohodlný, má už veľa rokov,  je už zničený, okrasné lemy vypárané.   Tak z tohoto krikľavého kusa látky jeden podobný ušijem. 

Zapína sa na chrbátiku, oblieka sa veľmi jednoducho, rýchlo,  keď ideme na prechádzku a psík vidí že beriem iný  pulóvrik ako jeho obľúbený,  tak sa ide skryť.   Podšila som ho flísovou dekou, doplnila umelým kožúškom, všetko zbytky.  
Moja dcéra vraví chudáčik Rudko v tom tigrovi. 
Ja vravím fešáčik Rudko, aspoň ho poriadne vidno.




**********************

Konečne som domaľovala darček-obraz pod stomček, ten tu neuverejním, bude to prekvapenie. Prečalúnila som kreslo, ušila kabátik, vyzdobila stromček , niečo upiekla , ale čo budem robiť pri telke???. Zobrala som plátno a namaľovala som darček sama pre seba, 
malého vnúčika keď mal 1/2 roka. 

********************
VÝZDOBA NA ADVENT je taká istá ako bola minulý rok, takže nič nové pod slnkom.  Tak aspoň  pripojím môj veniec zo šišiek posypaný drvenou perleťou z minulého roka.
Výrobu TU POZRI



ŽELÁM VÁM PRÍJEMNÉ PREŽITIE VIANOČNÝCH A NOVOROČNÝCH SVIATKOV, VEĽA ZDRAVIA, LÁSKY, RADOSTI Z TVORENIA.
ZITA






6. decembra 2017

RENOVÁCIA KRESLA

  
Všade na blogoch ADVENT a ja miesto zdobenia maľujem obrazy a renovujem kreslo a.... proste nestíham. Neviem či sa mám hanbiť, ale ADVENT je u mňa zatiaľ v krabiciach.

Môjmu maľovaniu sa nedarí tak ako si to ja predstavujem, tak som si 
musela urobiť PRESTÁVKU, venovať sa aspoň na chvíľu niečomu inému.
Toto kreslo, čo som našla pri prechádzke so psom, tak v rámci oddychu, som sa do neho pustila.


Najhoršie bolo to, že som ho nechala na terase, tam niekoľko krát zmoklo, potrhaná koženka sa od zimy ešte viac zničila, scvrkla, pod sedacou časťou premoklo drevo, začalo smrdieť. Starý prach sa zmenil na blato. Najhoršie z celého bolo kreslo vyčistiť a vysušiť.
Pri odtrhnutí spodnej sedacej časti som v kresle našla starý 1 FILLER z 1927 Maďarské kráľovstvo, hneď som išla na internet, či som nenašla nejaký poklad, ale nemá to skoro žiadnu cenu. Ako sa tam dostalo, veď tieto kreslá sa vyrábali v Brne v 60 rokoch.
 Nakoľko som už takéto kreslá renovovala, išlo to veľmi rýchlo, látka už bola kúpená, za jeden deň som to stihla.


Prvý krok, polepiť zničenú koženku. V jednej časti pozeral niekto, čo je pod molitanom (je tam  tvrdený polystyrén) , tam som to trochu upchala. Mám takú zvláštnu pásku, tak tá perfektne drží a neodlepuje sa.  Potom som obmotala celý kus látky okolo kresla. Zadná časť je z jedného kusu. Prišpendlila som látku ku kreslu.


Keď to bolo poriadne natiahnuté, tak som zvyšnú látku odstrihla.  Potom som látku dala aj na prednú časť a zas som ju prišpendlila. Už som zahýňala látku, tam budem šiť-štepovať z vrchnej strany.


Ešte bočné časti . Chýbala poduška na sedenie, tak som z molitanu vystrihla novú. Nechcela som ju dať osobitne, ale zabudovala som ju do kresla.


Opatrne som  vyzliekla poťah z kresla a zvrchu celé 2 x preštepovala, takto látka najlepšie drží. Potom som poťah so spínacou pištoľou pripevnila. Pre istotu som dala pod spinky ochrannú pásku, aby látka lepšie držala.  


 Ej-ha, zo spodku chýba kúsok látky,  tak som zobrala kus látky a ručne prišila.Vôbec to nevidno:-)


Začala som o 14,00 tej a o 23.00 hod. som fotila hotové kreslo. 
Medzitým som si pozrela 3 romantické filmy.


Určite nemusím písať PRED a PO. Tie hliníkové nožičky sú dosť zničené, asi ich ešte natriem.

Na kreslo som potrebovala presne 2 m látky 140 cm širokej. Použila som hrubú kabátovinu, aby nepresvitala páska a chyby na koženke. Látka  ma stála 14,-€.

Musím zase napísať, fotené večer o 23,00 hod. s mobilom, nenaaranžované, neospravedlňujem sa, alebo predsa len?  Maximálne som vymenila koberec.  Kde sú tie časy, keď som presunula pol izby, vytiahla zrkadlovku,  aby som urobila jeden pekný záber. 


Pamätám sa, keď som raz presunula a poukladala drevené klátiky do vysokej steny ráno o 6,00, aby som vedela urobiť pekný záber renovácie záhradnej stoličky, ešte pred tým ako vyjde slnko.
Tieto klátiky boli opreté o vchodové zábradlie a manžel ráno pozeral, ako sa to tam dostalo. 
Na starom blogu už mám postup šitia na tento druh kresla, tu som si aj na fotkách dala ešte viac záležať. Aj postup vidieť lepšie.


POZRI TU

Prajem príjemné sviatky
ZITA